Výzbroj a výstroj žandárov:

          Prvé žandárske uniformy boli rakúske a uhorské s odstránenými cisárskymi atribútmi, k prvým podstatnejším zmenám došlo už koncom  roku 1918. Uniformy žandárov sa od uniforiem vojakov líšili len v niektorých drobnostiach a predovšetkým základnou farbou iného zeleného odtieňa. Žandárom bolo dovolené  používať polo jemné alebo jemné plátno, česanú priadzu alebo inú vhodnú látku pre nohavice.  Pokrývku hlavy tvorili žandárska prilba alebo pre žandárske pátracie stanice brigadírka zelenej farby s červeným pásom na ktorom bolo hodnostné označenie na ľavej strane v strede pásu bol upevnený štátny znak . Hodnostné označenie žandárov bolo podobné ako u vojakov ale výložky boli červenej farby.  
           Na ľavom rukáve saka, kabáta alebo blúzy bolo číselné označenie nadriadeného zemského veliteľstva pre Slovensko to bola číslovka tri., v roku 1930 bolo číslo z rukávov odstránené a nosilo sa len na golieri .

Žandár Ján Chudo – žandárska pátracia stanica Humenné, rok 1943

 

V rámci výzbroje žandári používali:

• Bodák k puškám zn. Mannlicher
• Šabľa vzor 24
• Pištoľ vzor 13 raže 7,65 mm , neskôr pištole vz. 22 a vz 24 raže 9mm
• Puška Mannlicher  raž 8 mm kapacita zásobníku 5 nábojov
• Od roku 1935 pušky čs. výroby vzor 33
• Obušok  
• V neskoršej dobe žandári používali aj ľahké guľomety a granáty

Výcvik slovenských žandárov v roku 1943 v objekte žandárskej pátracej stanici v Humennom

 
          V rokoch samostatného Slovenského štátu ( 1939 až 1945) bolo Slovenské žandárstvo považované za vojenský organizovaný strážny zbor, určený k udržiavaniu  verejného poriadku a bezpečnosti. Pôsobil podľa existujúcich zákonov predovšetkým „Zákon o četníctve“ zo dňa 14. apríla 1920 číslo 299 Zb, ktorý bol modifikovaný dňa 31. januára 1928 číslo 28 Zb., ktorý bol však publikovaný v slovenskom jazyku.